Tomek a tím v Land4Travel nás privádzajú na ďalšie dobrodružstvo po súši, v Albánsku, krajine v juhovýchodnej Európe. Nachádza sa na Jadranskom a Iónskom mori v Stredozemnom mori a má spoločné pozemné hranice s Čiernou Horou na severozápade, Kosovom na severovýchode, Severným Macedónskom na východe a Gréckom na juhu.

V roku 2022 sme išli do Albánska – na 7 autách – prevažne Land Roveroch a jednej Toyote. Všetci žijeme v iných poľských mestách, preto sme si za miesto stretnutia vybrali Cieszyn.

Slovensko, Maďarsko a Srbsko sme prešli za dva dni – skupina bola taká disciplinovaná, že každé ráno bola pripravená vyraziť o pár minút skôr ako predchádzajúci deň. Dorazili sme na prechod s Albánskom v Hanii a Hotite – a veľmi milá obsluha, hraničná kontrola vyzerá úplne rovnako ako v každej civilizovanej krajine – dávame pasy, doklady od auta, kontroluje pohraničná stráž, či máme zelenú kartu a... sú už v Albánsku.

Naša prvá noc v Albánsku pripadá na očarujúce a teplé Skadarské jazero – a na jeden z najlepších kempingov, v akom sme kedy boli – nádherne situovaný, s dobrou reštauráciou, čistými toaletami a upratanými kempingovými miestami. Tieto podmienky si užívame, pretože už čoskoro – bude naše ubytovanie vyzerať úplne inak.

Ďalším bodom programu je Národný park pri meste Teth. Ideme po krásnej horskej ceste a zastavíme sa v priesmyku, 1650 m nad morom. V Teth nás privítali miestne deti, veľmi cool deti, plynule anglicky. Pozývajú nás do agroturistického zariadenia, ktoré prevádzkujú ich rodičia – raz z nich budú skvelí podnikatelia. Prijímame pozvanie na večeru – vývar s kúskom baraniny, hranolky, ovčí syr, jogurt, uhorkový a paradajkový šalát – všetko chutí výborne!

Noc organizujeme na návštevu ruín farmy, hneď vedľa malej vodnej elektrárne. Na večeru nás navštívi neohlásený Albánec, o ktorom sa pomerne rýchlo dozvieme, že je konzervátorom elektrárne. Vyzerá to tak, že s nami zostane do rána 😉 Počuli sme, že je tu taký zvyk. Dievčatá sú trochu prekvapené, ale mali sme pocit, že to treba považovať za miestnu atrakciu. Neovládate žiaden jazyk, tak sedíme a prehodíme pár známych slov: Enver Hodža, Lewandowski, AC Miláno atď.
Ďalší deň začína kúpaním v ľadovej horskej rieke, návštevou vodopádu Grunas a úžasne očarujúceho Modrého oka. Na noc zastavujeme na veľkej čistinke s výhľadom na úzku cestu vedúcu po horskom výbežku. Večer, keď sedíme pri ohni, vidíme po tejto ceste premávať svetlá áut – vodiči sú tu veľmi efektívni.

Na druhý deň vyrážame smerom na Shkodra. Miestni sa nám strašne smejú, keď hovoríme, že radšej kempujeme na divoko a jazdíme do odľahlejších lokalít. Cesta je relatívne bezpečná, aj keď míňame veľa krížov a dokonca aj kaplnky s menami mnohých obetí nehôd. Čím nižšie sa dostaneme, tým viac vidíme, že štvrte sú lepšie rozvinuté pre poľnohospodárstvo a jednoznačne aj bohatšie.

Vchádzame do Shkodry – prvá asociácia je pre mňa podobnosť s kirgizskými mestami, podobný štýl ulíc, budov, obchodov, podobný štýl jazdy vodičov. Povozíme sa po meste, tankujeme do áut a ideme do Koman. Tam trávime noc vo voľnej prírode v starom, opustenom včelíne.

Ráno stojíme v rade na trajekt do Fierzu. Získajte lístky na trajekt a potom sa vráťte do dlhej rozprávky na večer pri ohni. Autá staviame vedľa turistov z Francúzska – cestujú v obrovskom terénnom MANe, ktorý sa ledva zmestí na trajekt. Výhľady z kompy sú nezabudnuteľné – trasa vedie pozdĺž priehradnej rieky s vodnou elektrárňou na konci.

Pristávame neďaleko Firy a mierime do údolia Valbone hľadať ubytovanie. Vyberáme si lúku pri budovách – a ideme sa opýtať domácich, či tam môžeme prespať. Stretávame veľmi pohostinných ľudí – a trvajú na tom, aby sme namiesto toho spali u nich doma. Pozývajú nás do záhrady na skvelú kávu a rakiju, len nás nechcú pustiť, ale nakoniec sa nejako dostaneme späť k zvyšku posádky. Robíme večeru a teraz pozývame Albáncov na jedlo – v ich spoločnosti strávime veľmi pekný večer. Dnes v noci spíme pod holým nebom.

Na druhý deň ráno sa ukázalo, že večer ich ženy pozvali naše ženy na rannú kávu. Albánci nás privítali v skromnom, ale veľmi upratanom domčeku. Jeho dcéry nás pohostia tradičnou tureckou kávou (hovoria jej „turka coffee“ *). Po kávičke nás najmladší z rodiny berie okúpať sa do krásnej horskej rieky. Lúčime sa a ideme ďalej.

Ďalšou zastávkou je Berat – krásne historické mesto, nad ktorým sa týči pevnosť. Zastavujeme v miestnom kempingu, priamo pri rieke. Je síce neskoro, ale aj tak vyrážame na nočnú prechádzku mestom – ulice sú plné ľudí, cítime sa veľmi bezpečne. Ráno navštívime mesto a pevnosť, aj keď je strašné teplo. Presúvame sa kaňonom Osum, v kaňone plánujeme prenocovať a na druhý deň – výlet cez hory k horúcim prameňom v Permete.

Ďalším mestom na trase je Gijokaster – navštívime monumentálnu pevnosť postavenú Turkami a prejdeme sa po krásnom meste. Žije tu veľa Grékov, dokonca je tu aj grécky konzulát. Pokračujeme v našej ceste cez Sarandu (moderné prímorské letovisko), odkiaľ po zjedení chutných morských plodov vyrážame do kempu na pláži, ktorú nazývame „Dominikánska republika“

Naším ďalším cieľom je divoká pláž Gijpe, ku ktorej vedie úzka strmá cesta vedúca po úbočí hôr, prístupná len vozidlám 4×4. Strávime tam dva dni a spíme v stanoch alebo pod holým nebom. Okrem nás je v zálive aj niekoľko Francúzov v obytnom aute postavenom na Toyote LJ80 a ďalších troch SUV – Land Rover Defender, Toyota Land Cruiser J5 a Nissan Patrol.

Sú celkom tím, s nimi Kasia, Poľka, študentka robotiky z Berlína, a Jan, ktorého starý otec bojoval v bitke o Britániu.

Po dvoch dňoch leňošenia a opaľovania opúšťame rajskú pláž. Ideme do „Albanici“ – vinice v strednom Albánsku – kde strávime noc medzi kríkmi hrozna a jeme večeru, počas ktorej nám hostiteľ podáva jedlo albánskej kuchyne.

Ráno rozbíjame kemp a ideme po ceste SH21 k hraniciam s Čiernou Horou, ich pohraničník sa nám ospravedlňuje, že musíme čakať 5 minút. Prechádzame Čiernou Horou, Srbskom (s ubytovaním), Maďarskom a Slovenskom.

Máme poslednú noc v čarovnom kopci na Slovensku, na druhý deň sa zobudíme, zavtipkujeme, naraňajkujeme, rozlúčime sa s ostatnými účastníkmi a o 8-tej sme už v Pile.

 

O LAND4TRAVEL

Land4Travel je skupina priateľov, ktorých fascinuje cestovanie. Svojimi výletmi chce skupina podnietiť túžbu vidieť nové miesta a zvedavosť o svete. Jazdia mimo obvyklých turistických trás. Ich vášňou je dobrodružné cestovanie a chcú sa o túto vášeň podeliť s ľuďmi, ktorí cestujú s nimi. Nevezmú vás na pláže Hurghady, zato s nimi uvidíte pohorie Kaukaz, vraky lodí v Aralskom mori či tučniaky na brehoch Patagónie. Land4travel nie je turistická kancelária. Je to projekt pre tých, ktorí sa chcú dostať do kontaktu s prírodou, miestnou kultúrou a chcú zažiť atmosféru Camel Trophy pri cestovaní v legendárnych SUV Land Rover Discovery. Vydajte sa s nimi a zažite čaro ázijských hotelov a ako vyzerá koniec sveta na myse Horn.